Celý projekt sa uskutočnil vďaka finančnej podpore Nadácie Ekopolis a spoločnosti Slovnaft a.s. v rámci programu "Zelené oázy"
Projekt podporili:
Geologická história a georeliéf Prírodnej rezervácie Baba a okolia
Kozie chrbty
Prírodná rezervácia (PR) Baba je súčasťou horského celku Kozie chrbty, ktorý oddeľuje od seba dve významné zníženiny zemskej kôry slovenskej krajiny Popradskú a Hornádsku kotlinu. Sú úzkou hrasťou orientovanou v rovnobežnom smere, podobne ako Nízke Tatry. Z juhu aj zo severu má hrasť Kozích chrbtov ostré zlomové ohraničenie. Kozie chrbty sa členia sa na dve časti: Važecký chrbát a Dúbravu. Najvyšším vrchom je Kozí kameň (1 255,3 m n. m.). Hlavný chrbát pohoria málokde klesá pod 1 000 m n. m. a vytvára tak vizuálne kompaktnú hradbu.
|
|
Obr č.1: Kozie chrbty majú charakter hraste obmedzenej zlomami. Facety sú trojuholníkové útvary, ktoré predstavujú zvyšky pôvodnej zlomovej plochy. |
Geologická história
Z hľadiska geologickej histórie zapísanej v horninových knihách, sú Kozie chrbty podobne ako okolité pohoria veľmi staré. Počas dlhého vývoja sa tu vystriedali mnohé oceány, magmatická a sopečná činnosť, tektonické procesy – vrásnenia aj činnosť zlomov, ale i súš. Pohorie dnes budujú najmä rôzne druhohorné horniny triasového menej jurského veku, predovšetkým vápence, dolomity a dolomitické vápence. Vznikali na bývalom oceánskom dne v období druhohôr, asi pred 200 mil. rokov. Tieto sedimenty sa pri alpínskom vrásnení koncom druhohôr oddeľovali od svojho podložia tvoreného žulovými a premenenými horninami a presúvali sa na rôzne dlhé vzdialenosti od miesta pôvodného výskytu. Nazývajú sa príkrovy. Na tomto území patria jednej z najvýznamnejších príkrovových jednotiek Západných Karpát – chočskému príkrovu. Geológovi ho nazývajú tiež hronikum. Jeho bázu tvoria úlomkovité usadené horniny charakteru pieskovcov, bridlíc a arkóz (pieskovce bohaté na živce). Sú prvohorného – permského veku. Na niektorých miestach v nich vystupujú rozsiahle telesá melafýrov. Tieto staré čadiče sú pozostatkom dávnych sopiek z konca prvohôr. V tmavošedých až skoro čiernych kameňoch, ktoré môžeme nájsť v opustenom kameňolome v Kvetnici pri Poprade, akoby svietili akési očká. Tieto atraktívne okaté kamene sú mandlovce. Očká sú dutinky a póry po uniknutých plynoch, ktoré sa po určitom čase vyplnili rôznymi minerálmi, vyzrážanými z vodných roztokov kolujúcich v hornine. Nazývajú sa mandle. Majú guľovitý, elipsovitý alebo nepravidelný tvar. Veľkosť mandlí je od 2 do 30 mm, niekedy aj viac. Po údere kladivkom často vypadávajú z horniny.
Tvorí ich kremeň, jeho odrody oranžový achát, zelený chlorit, ale aj biely či ružovkastý kalcit. Ružové, červené či hnedé sfarbenie pochádza od minerálov železa. Zvetrávaním zrniečok pyritu a chalkopyritu vznikli povlaky zeleného malachitu a modrého azuritu – minerálov medi. Na puklinách je častý svetlozelený epidot.
|
|
Obr č.2: Melafýr – madlovec z Kvetnice |
Horninové podložie Prírodnej rezervácie Baba
Horninové podložie Prírodnej rezervácie Baba tvoria rôzne variety vápencov, dolomity a dolomitické vápence. Vápence majú rôzne farby, sú kompaktnejšie, poznajú sa podľa typických bielych kalcitových žiliek. Dolomity sú drobivé s charakteristickým kockovým rozpadom. Zvetrávaním týchto hornín vznikajú plytké rendzinové pôdy. Na vápencovo – dolomitické komplexy sa viaže vznik povrchových i podzemných krasových útvarov (jaskyne, vyvieračky a i.), predovšetkým v oblasti Važeckého krasu.
|
|
Obr č.3: Dolomit až dolomitický vápenec tvorí podložie PR Baba |
Facety
Kozie chrbty sa ako výrazná vyvýšená kryha – hrasť začali dvíhať pozdĺž zlomov len nedávno v starších štvrtohorách. Zdvih však nebol tak intenzívny ako zdvih Tatier, či Nízkych Tatier, preto tu nenachádzame horniny kryštalického jadra na povrchu. V tom čase bola hrasť oddelená priekopovou prepadlinou horného Hornádu od Nízkych Tatier. Dôkazom zlomového pôvodu jej svahov sú výrazné trojuholníkové svahy – facety, ale aj mnohé minerálne pramene. Facety sú zvyškami pôvodnej zlomovej plochy, po ktorej stekali svahové vodné toky. Kozie chrbty sú naprieč rozdelené na niekoľko časti, oddelených od seba suchými zníženinami – sedlami (wingapes).
Riečne pirátstvo
Sedlá vyjadrujú priebeh pôvodných riečnych dolín Bystrej a Vernárskeho potoka, ktoré kedysi tiekli do Popradu. Zdvih pohoria spôsobil, že nastalo odklonenie vodných tokov, ktoré dnes tečú do Hornádu. Kozie chrbty sú stále dnes „bojiskom“, na ktorom sa odohráva boj susedných povodí riek Poprad a Hornád. Riečna sieť Hornádu ležiaca v nižšie položenej Hornádskej kotline „útočí“ cez úzky chrbát pohoria na dolinovú sieť vyššie položenej Popradskej kotliny. Zatiaľ vyhráva Hornád, ktorý postupne oberá rieku Poprad o Gánovský potok. Jav, pri ktorom sa silnejšia rieka viac zarezáva do rozvodnej priečky medzi dvomi povodiami a „ukradne“ slabšiu rieku do svojho povodia, sa nazýva riečne pirátstvo. Všetko sa to deje cez prielom v najvýchodnejšom výbežku Kozích chrbtov. V súčasných podmienkach však nemá Poprad proti agresívnemu Hornádu nijakú šancu.
V štvrtohorách sa územie formujúcich sa Kozích chrbtov nachádzalo podobne ako územie jeho okolia v predpolí rozsiahleho škandinávskeho kontinentálneho ľadovca. V Tatrách boli horské ľadovce, z ktorých sa šíril mrazivý vzduch na všetky strany. V tundrovej krajine z geomoforlogických procesov prevládali činnosť mrazu, vetra a gravitácie, v medziľadových obdobiach aj činnosť vody a vznik krasu. Výsledkom sú rôzne hrubé pokrovy zvetranín na svahoch, pôda, veterné aj riečne sedimenty.