• Úvod
• História
• Fauna
• Flóra
• Geológia
• Archeológia
• Legislatíva

Prírodná rezervácia Baba v archeologických svedectvách

Od paleolitu k období po Kristovi

     Už samotný názov Baba poukazuje na možnú spojitosť tohto miesta s archeologickým náleziskom. Takmer celý masív vrchu je husto posiaty stromovou vegetáciou, a preto tu akúkoľvek prítomnosť zaniknutých sídiel možno sotva spoľahlivo identifikovať. Početné, chronologicky a kultúrne rozmanité nálezy pamiatok hmotnej kultúry z priľahlého okolia (Lučivná, Spišská Teplica, Svit) poukazujú na skutočnosť, že tadiaľto prechádzali možno už neandertálci v strednom úseku staršej doby kamennej – paleolitu, pred 100 000 – 35 000 rokmi. V rašelinisku Pod bôrom sa dokonca zachovali peľové zrnká, na základe ktorých sa rekonštruoval vývoj rastlinnej pokrývky v poslednej dobe medziľadovej. V chotári dnešnej Spišskej Teplice (Brehy, Melčiny a i.) sa našli štiepané kamenné nástroje z neskorého paleolitu, staré 15 000 rokov. Pravekí obyvatelia lovili v tunajších lesoch soby, kamzíky a ďalšiu početnú zver. Svedectvo podávajú najmä nálezy z blízkej jaskyne Suchá diera. V bezprostrednom okolí Baby nechýbajú ani nálezy zo strednej doby kamennej – mezolitu (8000-5000 pred Kr.), z neskorej doby kamennej – eneolitu (3500-2300 pred Kr.), no najmä z viacerých úsekov doby bronzovej (2300-750 pred Kr.), železnej (750 pred Kr.-0) a rímskej (1.-4. stor. po Kr.).

Obr č.1: Kamenná sekera z obdobia eneolitu (nálezisko Spišská Teplica)	Obr č.2: Medená hrivna z doby brondzovej (nálezisko Spišská Teplica)

Poklady a legendy

     Zo všetkých menovaných období poznáme celý rad pamiatok, dokumentovaných početnou keramikou zachovanou v črepoch a rozličnými kovovými predmetmi. Človek dôverne poznal kraj, v ktorom sídlil. Preto je málo pravdepodobné, aby masív Baby nezaradil do svojho sídliskového priestoru. Prvý rukolapný dôkaz o prítomnosti ľudí tu máme z neskorej doby rímskej, z konca 4. až prvej tretiny 5. stor. po Kr. Z bližšie neznámeho miesta Baby pochádza roztratený súbor rímskych mincí. Z pokladu dnes možno rozpoznať jediný exemplár drobnej medenej mince (centenionalis) z rokov 367-375, s podobizňou cisára Valentiniána I. (364-375); ostatné neidentifikovateľné exempláre z pokladu sú v zbierkach viacerých miestnych zberateľov. Poklad mincí dokumentuje zložitý obraz doby, keď celý Spiš husto osídlili nositelia severokarpatskej skupiny (germánski Vandali?), ktorí sem prišli vo víre veľkého sťahovania národov. Podľa bijacovského farára Jána Vencka (1869-1957) sa na Babu chodili modliť naši priami predkovia – Slovania. S vrchom sa tiež spája povera o existencii opusteného hradu v hustom tmavom lese, kde býva zlostná ježibaba.

     Nech už je pravda akákoľvek, išlo nepochybne o dôležité a akiste kultové miesto, „sídlo dobrých a zlých božstiev“. Pravdou však je, že nálezov z 8.-10. stor. z celého vrchu dosiaľ niet. Nechýbajú v nižšie ležiacich polohách v tesnom susedstve sledovaného mikroúzemia (Brehy pod Babou). Na význame naberá táto oblasť v stredoveku a v novoveku. Zásluhu na tom majú aj ložiská kovov, predovšetkým medi. Doterajšie poznatky nedávajú spoľahlivú odpoveď na otázku, kedy sa na mnohých miestach východnej časti Kozích chrbtov založili dodnes v teréne rozpoznateľné banské diela na dobývanie rúd. Z ťažby a spracovávania kovov prosperovali tunajší obyvatelia, čo sa odráža i v skladbe archeologických nálezov. V neďalekej Suchej diere sa preskúmala peňazokazecká dielňa z čias panovania Mateja Korvína (1458-1490), keď na Spiši v 50.-60. rokoch 15. stor. vyčíňali dobre organizované skupiny bratríkov.

Poklad Baba 1

     Zaujímavé sú dva poklady strieborných mincí, ktoré sa objavili „na Babe“ v 60. rokoch 20. stor. Prvý (Baba 1), z ktorého sa zachovalo 69 ks mincí, je datovaný do konca 16. až prvej tretiny 17. stor. Zahŕňa prevažne razby českých, nemeckých, sliezskych a poľských panovníkov.

Obr č.4: [Baba 1] Groš Štefana Báthoryho (averz)	Obr č.5: [Baba 1] Groš Štefana Báthoryho (reverz)
Obr č.6: [Baba 1] Biely Groš Rudolfa II. (averz)	Obr č.7: [Baba 1] Biely Groš Rudolfa II. (reverz)

Poklad Baba 2

     Z druhého pokladu (Baba 2) sa zachránilo podstatne menej exemplárov (13 ks) zo 17.-18. stor. Obsahoval mince používané v posledných rokoch vlády cisára Leopolda I. (1657-1705) a jeho nástupcov Jozefa I. (1690-1711), resp. Karola VI. (1711-1740). Do zeme ho ukryli okolo r. 1748, azda počas tzv. vojen o uznanie pragmatickej sankcie o sliezske a rakúske dedičstvo. Posledné pamiatky z Baby a širšieho okolia súvisia s historickými vojnovými udalosťami (dominuje munícia z 2. sv. vojny).

Obr č.8: [Baba 2] Toliar kniežaťa Mansfelda Eisleben (averz)	Obr č.9: [Baba 2] Toliar kniežaťa Mansfelda Eisleben (reverz)
Obr č.10: [Baba 2] Grajciar arcibiskupstva Olomouc (averz)	Obr č.11: [Baba 2] Grajciar arcibiskupstva Olomouc (reverz)

Článok pripravil: PhDr. Marián Soják, PhD.
Archeologický ústav SAV Nitra,
pracovisko Spišská Nová Ves
(V Spišskej Novej Vsi, 18. 05. 2010)