Celý projekt sa uskutočnil vďaka finančnej podpore Nadácie Ekopolis a spoločnosti Slovnaft a.s. v rámci programu "Zelené oázy"
Projekt podporili:
Úvod / Archív článkov /
Tu sa určite vrátime!
Tento článok sme objavili náhoduo browsovaním po internete. Boli sme veľmi potešení jeho obsahom a hlavne tým, že sa návštevníkom páčilo a zhodli sa na tom, že sa ba Babu vrátia. Ďalej uvádzame kópiu článku z www.snaturou2000.sk, kde nájdete aj fotogalériu z túry.
KOZIE CHRBTY A BABA
Videli ste niekedy kozí chrbát? Podobný tvar má aj pohorie, ktoré oddeľuje Hornádsku kotlinu od Popradskej, Nízke Tatry od Tatier. Tiahnu sa od Jánoviec (obec východne od Popradu) až po Kráľovu Lehotu pri sútoku Bieleho a Čierneho Váhu.
A nie je baba ako Baba. Tá druhá je prírodná rezervácia i názov náučného chodníka.
V prvú májovú sobotu sme sa vybrali do Kozích chrbtov.
Pôvodne sme chceli prejsť hrebeň od vlakovej stanice Spišský Štiavnik po Zámčisko nad Kvetnicou. Dozvedeli sme sa, že diviačice s mláďatami sa v tomto období rady pohybujú aj po našej plánovanej trase. O stretnutie s nimi nemal nikto záujem.
Preto sme cestovali smerom na západ do podtatranského mestečka Svit.
Vybrali sme sa na porovnávací prieskum dvoch prírodných rezervácií - Primovské skaly a Baba.
Hneď na začiatku náučného chodníka nás očarili v hojnom počte slimáky. Neskôr veternice hájne, hrachor jarný a voňavý lykovec. Ten sa skutočne nedal prehliadnuť.
Po odkvitnutí sa poniklece slovenské podobali na naše poniklece otvorené.
Nachádzali sme však viac rozdielov ako podobností s lokalitou Primovské skaly.
Zuzka na kmeni stromu spoznala vtáka brhlíka, o ktorom sa dočítala na informačnej tabuli. Každú z nich sme si prečítali. A opäť porovnávali.
Od poslednej sme kráčali po cyklistickom chodníku späť do Svitu. Cestou sme pozorovali zaujímavé vodné vtáky - vodnáre potočné.
Deň plný zážitkov a nových objavov.
"Tu sa určite vrátime!", povedali všetci.